V minulej časti som zdieľala moje pocity ohľadne štúdia v Austrálii – ako premýšľam nad svojou budúcnosťou v tejto krajine a tiež ako je to s uplatnením tunajšieho vzdelania v zahraničí. Dnes chcem hovoriť o ďalších dvoch dôvodoch “pre”.

  1. Kariéra a rast

Musím sa usmievať, keď začínam písať tento odstavec. Mám veľmi dobrú priateľku, ktorá chce neustále odísť z financií. Zatiaľ sa jej to nepodarilo, vždy príde nová a zaujímavá príležitosť.  Čo je podľa mňa veľmi zaujímavé a zábavné je, že sa jej v tom fakt darí. Pracuje ako manažérka v jednej nadnárodnej spoločnosti a má skvelé výsledky.

Nedávno, keď som bola na Slovensku tak mi hovorí – “…vieš čo Simona, ja už som to prijala. Tak asi to mám robiť, keď sa mi v tom darí a som v tom dobrá.” Obe vieme, že príde čas, kedy to opustí, keďže má aj iné volanie. No teraz to tak asi tento svet a vesmír chce. Mám to podobne.

Kedysi som mala dve životné alternatívy. Jedna bola, že budem taký ten tulák, čo chodí po svete. Už som sa na to pomaly chystala a plánovala ako to skĺbim s externým štúdiom.

Druhá možnosť bola ísť po kariére. Hoci som sa rozhodla pre prvú, prišiel do môjho života muž a hold, ostala som na Slovensku – v blúzke, kostýme, v zasadačkách alebo v aute. A neľutujem, lebo som sa veľa naučila. Ale tiež som z toho chcela odísť. Bola som fakt strašne unavená. Do veľkej miery z ľudí. Stereotypu a premýšľala som, aký to má všetko vlastne zmysel.

Prešla som potom do druhého extrému. Uvoľnený život, oceán, výlety, párty… Trvalo mi cca rok a pol urobiť ďalšie rozhodnutie  – dať sa na školu v Austrálii a cca ďalší pol rok som si nebola istá, či idem dobre :-) . Nešlo o fazuľky a urobiť rozhodnutie ostať na druhom konci sveta – niekedy sa mi z toho naozaj točila hlava.

Teraz mám však dobrý pocit. Som tu šťastná a cítim, že napredujem. Aktuálne mi chýba práve to biznis prostredie – kancelárie, kopírky, úlohy, splnené ciele, firemný slang.. Väčšine ľudí to asi znie dosť zvláštne, ale aj toto je časť mňa. A zároveň si môžem pred tým alebo potom skočiť do oceána, chytiť pár vĺn.

Na čo sa zároveň teším je, že mi odpadne tá časť s predajom a retailovými klientami. Neľutujem jediný deň alebo stretnutie ktoré som mala a niektorí klienti mi úprimne chýbajú :) . Bola to krásna práca, ale prišla som do bodu, kedy som prestala cítiť nadšenie ktoré som preto mala kedysi. Teším sa na obdobie, kedy moja práca bude viac technická a menej o práci s ľuďmi. Tak či tak, ako som premýšľala, že chcem odísť zo sveta čísiel, vyzerá to, že som tak nejako odsúdená v ňom ešte nejaký čas pobudnúť a dokonca sa na to teším. A keďže milujem výzvy – povedať si, že som úspešná na pracovnom trhu v zahraničí a byť napríklad úspešnou internou audítorkou – áno, to sa mi veru páči :) .

  1. Skúsenosť so zahraničným štúdiom

Veľmi som si želala ísť na univerzitu, no vzhľadom na to, že mi neschválili štipko som si to nemohla dovoliť. Chodím teda na Kaplan Busines School a som spokojná. Ak som sa niečoho bála, tak že tá škola nebude kvalitná, že nebudú mať na nás vysoké požiadavky, no našťastie sa moje obavy nepotvrdili. Školu mám dva krát týždenne – tento semester mám 3 predmety. Ďalší čas je potrebný pre samoštúdium.

V priebehu trimestra máme rôzne assesmenty, literatúru, ktorú máme prečítať a na konci skúšky. Zatiaľ to teda nevyzerá, že mi tam stačí len chodiť :) .

Na prednáškach riešime dosť veľa príkladov a hodiny sú v celku interaktívne. Na účtovníctve bude súčasťou zápočtu priebežné účtovanie fiktívnej firmy, kde nám na konci musí vyjsť to, čo nám má vyjsť. Rada by som si čo najskôr našla robotu v nejakej účtovníckej firme – hoci ako asistentka – aby sa mi to čo najviac prepojilo.

A spolužiaci? To je ďalšia perla :) . Mám spolužiakov z Nepálu, Indie, Brazílie, Kolumbie, Číny a jednu kočku z Poľska :) . Sme tam len dve východoeurópanky a už sme si samozrejme vymieňali slovnú zásobu :) . Sme už teraz dobrá partia a samozrejme som hneď prvý týždeň prišla s nápadom, že na konci trimestra pôjdem kempovať. Mám už aj prezývku – volajú ma Sunshine, podľa mňa, lebo ma ešte úplne nepoznajú :) . Však na to príde.

Rozhodnúť sa pre dvojročné štúdium na druhom konci Zemegule nebolo celkom jednoduché. Bude to finančne a časovo náročné obdobie. Som si ale istá, že na tom raz budem spomínať s úsmevom a chcem si tú cestu užiť tak ako sa len dá. Veď koľko ľudí si môže povedať, že má magistra z Austrálie? Držme si všetci bojovníci na tejto ceste palce!

Simona Šimková

Môj život výrazne zmenil pol rok strávaný v Austrálii, z ktorej som sa vrátila takmer presne na moje 30. narodeniny. Nebolo to tým, že som videla nových pár pláží, alebo si zlepšila Angličtinu. Pol rok strávený u protinožcov mi zmenil pohľad na život ako taký.